Zvieratá
v službách armády - Delfíny
Delfíny,
nádherné stvorenia, ktoré nás sprevádzajú už celé veky. Základné fakty, ktoré
by sme mohli uviesť sú tie, že sa môžu ponoriť až do hĺbky 260 metrov, majú 100
zubov a celkovo existuje 36 rôznych druhov delfínov, ktoré si postupne našli
svoje cestičky do rôznych oblastí našich životov a vďaka svojim
schopnostiam sprevádzajú v práci i mnohých profesionálov.
Z úžasných
vlastností, ktorými sú delfíny obdarené môžeme spomenúť echolokáciu. Ako
uvádzajú stránky National Geographics zvuky, ktoré delfíny skákavé vydávajú „cestujú pod vodou, až kým nenatrafia na
objekty. Následne sa odrazia späť k delfínom, ktoré tak odhalia
umiestnenie, veľkosť a tvar ich cieľov.“ Práve vďaka echolokácii a ďalším schopnostiam si
výskumníci, ako pre dailymail.co.uk uviedla Amy Oliverová, uvedomili, že „cicavce môžu byť cenní asistenti potápačov
pracujúcich v otvorených vodách, pretože sú veľmi spoľahliví, adaptabilní
a môžu byť trénovaní na vyhľadávanie, detekciu a označenie
umiestnených objektov vo vode.“
Ako
ďalej uvádza Sharon Weinbergerová „delfíny
boli vysoko cenenou súčasťou amerického námorníctva niekedy od 60-tych rokov
20. storočia, kedy vojenskí výskumníci pochopili zmysly a schopnosti delfínov.“
Podľa stránok pbs.org cvičenie delfínov pre účely námorníctva „malo dva ciele. Po prvé námorníctvo chcelo
študovať podvodné sonarové schopnosti delfínov (...) a po druhé zlepšiť
rýchlosť svojich lodí a ponoriek tým, že skúmali, ako sú delfíny schopné plávať
tak rýchlo a ponoriť sa tak hlboko."
Spolupráca
delfínov (a iných cicavcov) s armádou však aktivistov nenechala dlho
pokojných a podľa Oliverovej tvrdili, že delfíny boli používané ako útočné
zbrane. No, ako v rokoch 1988 a 1990 uviedla Marine Mammal
Commission, tieto obvinenia boli falošné.
Delfíny
boli americkým námorníctvom využité v mnohých prípadoch. Ako uviedol John
Coté pre SFGate počas vietnamskej vojny práve delfíny „pomáhali chrániť vojenské muničné mólo v Cam Ranh Bay, ktoré bolo
opakovane ničené (...) Delfíny boli ďalej privezené do Bahrajnu v roku
1987 k ochrane vlajkovej lode USA zakotvenej v Manama Harbor.“ Ďalej,
napríklad v Perzskom zálive boli využité na echolokáciu túlavých torpéd
a detekovanie nepriateľských mín. Okrem toho však boli vyslaní aj ako
„podvodní agenti“ aj do Iraku. Ako uviedol v roku 2003 John Pickrell pre
National Geographic News „trénované
delfíny pomáhali nájsť potenciálne smrteľné lodné míny, odhadzovať morské dno
v blízkosti prístavu Umm Qasr a ostatných miestach.“ Špeciálny
tím sa skladal z ľudských potápačov, bezpilotného podvodného vozidla
a delfínov skákavých.
V súčasnosti
sa však stále viac uvažuje o poslaní delfínov (a ostatných cicavcov) do
predčasného dôchodku a ich nahradením modernou technikou. Tieto úvahy
vychádzajú najmä z dôvodu vysokých nákladov, ktoré spoluprácu
s delfínmi sprevádzajú ako napr. náklady na veterinárnu starostlivosť,
opateru aj na „dôchodku,“ zaistenie prevozu pri väčších vzdialenostiach
a pod.
Ako
však uviedol James Fallin, hovorca Space and Warfare Systems Command Pacific „vzhľadom k jedinečnej schopnosti
morských cicavcov v plytkom vodnom prostredí, existuje niekoľko kritických
misií, ktoré vykonávajú, a ktoré nemôžu byť vykonané za pomoci technológií
alebo hardvéru v krátkodobom horizonte.“
Podľa
stránok angelfire.com „americké
námorníctvo má teraz najmenej 130 delfínov a radu ďalších morských cicavcov na
svojich hlavných základniach na Havaji, v San Diegu a Key Weste,“ pričom
ich základný tréning začína v San Diegu, kde je umiestnený aj U.S. Navy
Marine Mammal Program, ktorého úlohou je študovanie vojenského využívania
morských cicavcov – hlavne delfíny skákavé a kalifornské tulene, ktorých
úlohou je ochrana prístavu, detekovanie mín a pod.
Ako
ku koncu minulého roka uviedla Stephanie Grimesová pre ksl.com „ukrajinské námorníctvo oznámilo, že
reštartovalo špeciálny vzdelávaní program pre delfíny a ďalšie zvieratá
pre vojenské povinnosti, ktoré zahŕňajú plávanie v okolí s pištoľami
nasadenými na ich hlavy v prípade, že by sa v Ukrajinských vodách
objavil nepriateľský plavec.“
V posledných dňoch informovali i naše médiá o tom, že
práve tri z týchto delfínov ušli. Ako však 12.3.2013 pre theatlantic.com
uviedol Alexis C. Madrigal „v skutočnosti to bol podvod, ktorý začal s falošnou
správou riaditeľa múzea, ktorý dal správu médiu RIA Novosti."
